Bhagavad Gita — Corrected Verses
Data-integrity fix · 68 verses across 10 chapters · applied 15 Jun 2026 to live site (MySQL gita_verses → /api/gita.php)
Each of these verses previously displayed the wrong Sanskrit — its text had been overwritten with a neighbouring verse's shloka (so verses appeared duplicated/garbled). The Sanskrit, transliteration, and both English & Hindi translations were restored from the canonical text. Chapter 1 (a different recension) and verse 13.34 (a verse-count difference) were intentionally left unchanged.
Chapter 5 · Karma Sanyasa Yoga · 3 verses corrected
VERSE 5.4
Before old
सन्न्यासः कर्मयोगश्च निःश्रेयसकरावुभौ |
तयोस्तु कर्मसन्न्यासात्कर्मयोगो विशिष्यते || ४ ||
After fixed
साङ्ख्ययोगौ पृथग्बालाः प्रवदन्ति न पण्डिताः ।
एकमप्यास्थितः सम्यगुभयोर्विन्दते फलम् ॥ 4 ॥
Translit.
sāṅkhyayogau pṛthagbālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ .
ekamapyāsthitaḥ samyagubhayorvindate phalam
English
Children, not the wise, speak of knowledge and the Yoga of action or the performance of action as though they are distinct and different; he who is truly established in one obtains the fruits of both.
हिन्दी
बालक अर्थात् बालबुद्धि के लोग सांख्य (संन्यास) और योग को परस्पर भिन्न समझते हैं; किसी एक में भी सम्यक् प्रकार से स्थित हुआ पुरुष दोनों के फल को प्राप्त कर लेता है।।
VERSE 5.5
Before old
सन्न्यासः कर्मयोगश्च निःश्रेयसकरावुभौ |
तयोस्तु कर्मसन्न्यासात्कर्मयोगो विशिष्यते || 5 ||
After fixed
यत्साङ्ख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते ।
एकं साङ्ख्यं च योगं च यः पश्यति स पश्यति ॥ 5 ॥
Translit.
yatsāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṃ tadyogairapi gamyate .
ekaṃ sāṅkhyaṃ ca yogaṃ ca yaḥ paśyati sa paśyati
English
That place which is reached by the Sankhyas or the Jnanis is reached by the Yogis (Karma Yogis). He sees, who sees knowledge and the performance of action (Karma Yoga) as one.
हिन्दी
जो स्थान ज्ञानियों द्वारा प्राप्त किया जाता है, उसी स्थान पर कर्मयोगी भी पहुँचते हैं। इसलिए जो पुरुष सांख्य और योग को (फलरूप से) एक ही देखता है, वही (वास्तव में) देखता है।।
VERSE 5.9
Before old
प्रकृतिं पुरुषं चैव उभौ विद्ध्यनादी उभावपि ।
विकारांश्च गुणांश्चैव विद्धि प्रकृतिसम्भवान् ॥ ९ ॥
After fixed
प्रलपन्विसृजन्गृह्णन्नुन्मिषन्निमिषन्नपि ।
इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेषु वर्तन्त इति धारयन् ॥ 9 ॥
Translit.
pralapanvisṛjangṛhṇannunmiṣannimiṣannapi .
indriyāṇīndriyārtheṣu vartanta iti dhārayan
English
Speaking, letting go, seizing, opening and closing the eyes convinced that the senses move among the sense-objects.
हिन्दी
बोलता हुआ, त्यागता हुआ, ग्रहण करता हुआ तथा आँखों को खोलता और बन्द करता हुआ (वह) निश्चयात्मक रूप से जानता है कि सब इन्द्रियाँ अपने-अपने विषयों में विचरण कर रही हैं।।
Chapter 8 · Akshara Brahma Yoga · 1 verse corrected
VERSE 8.26
Before old
अग्निर्ज्योतिरहः शुक्लः षण्मासा उत्तरायणम् |
तत्र प्रयाता गच्छन्ति ब्रह्म ब्रह्मविदो जनाः || 26||
After fixed
शुक्लकृष्णे गती ह्येते जगतः शाश्वते मते ।
एकया यात्यनावृत्तिमन्ययावर्तते पुनः ॥ 26 ॥
Translit.
śuklakṛṣṇe gatī hyete jagataḥ śāśvate mate .
ekayā yātyanāvṛttimanyayāvartate punaḥ
English
The bright and the dark paths of the world are verily thought to be eternal; by the one (the bright path) a man goes not to return and by the other (the dark path) he returns.
हिन्दी
जगत् के ये दो प्रकार के शुक्ल और कृष्ण मार्ग सनातन माने गये हैं । इनमें एक (शुक्ल) के द्वारा (साधक) अपुनरावृत्ति को तथा अन्य (कृष्ण) के द्वारा पुनरावृत्ति को प्राप्त होता है।।
Chapter 9 · Raja Vidya Yoga · 1 verse corrected
VERSE 9.6
Before old
न च मत्स्थानि भूतानि पश्य मे योगमैश्वरम् |
भूतभृन्न च भूतस्थो ममात्मा भूतभावनः || ६ ||
After fixed
यथाकाशस्थितो नित्यं वायुः सर्वत्रगो महान् ।
तथा सर्वाणि भूतानि मत्स्थानीत्युपधारय ॥ 6 ॥
Translit.
yathākāśasthito nityaṃ vāyuḥ sarvatrago mahān .
tathā sarvāṇi bhūtāni matsthānītyupadhāraya
English
As the mighty wind, moving everywhere, rests always in the ether, even so, know thou that all beings rest in Me.
हिन्दी
जैसे सर्वत्र विचरण करने वाली महान् वायु सदा आकाश में स्थित रहती हैं, वैसे ही सम्पूर्ण भूत मुझमें स्थित हैं, ऐसा तुम जानो।।
Chapter 10 · Vibhuti Yoga · 4 verses corrected
VERSE 10.5
Before old
बुद्धिर्ज्ञानमसम्मोहः क्षमा सत्यं दमः शमः |
सुखं दुःखं भवोऽभावो भयं चाभयमेव च || ५ ||
After fixed
अहिंसा समता तुष्टिस्तपो दानं यशोऽयशः ।
भवन्ति भावा भूतानां मत्त एव पृथग्विधाः ॥ 5 ॥
Translit.
ahiṃsā samatā tuṣṭistapo dānaṃ yaśo.ayaśaḥ .
bhavanti bhāvā bhūtānāṃ matta eva pṛthagvidhāḥ
English
Non-injury, eanimity, contentment, austerity, beneficence, fame, ill-fame (these) different kinds of alities of beings arise from Me alone.
हिन्दी
अहिंसा, समता, सन्तोष, तप, दान. यश और अपयश ऐसे ये प्राणियों के नानाविध भाव मुझ से ही प्रकट होते हैं।।
VERSE 10.13
Before old
अर्जुन उवाच
सर्वमेतदृतं मन्ये यन्मां वदसि केशव ।
न हि ते भगवन् व्यक्तिं विदुर्देवा न दानवाः ॥ १३ ॥
After fixed
आहुस्त्वामृषयः सर्वे देवर्षिर्नारदस्तथा ।
असितो देवलो व्यासः स्वयं चैव ब्रवीषि मे ॥ 13 ॥
Translit.
āhustvāmṛṣayaḥ sarve devarṣirnāradastathā .
asito devalo vyāsaḥ svayaṃ caiva bravīṣi me
English
All the sages have thus declared Thee, as also the divine sage Narada; so also Asita, Devala and Vyasa; and now Thou Thyself sayest so to me.
हिन्दी
ऐसा आपको समस्त ऋषिजन कहते हैं; वैसे ही देवर्षि नारद, असित, देवल ऋषि तथा व्यास और स्वयं आप भी मेरे प्रति कहते हैं।।
VERSE 10.30
Before old
पवनः पवतामस्मि रामः शस्त्रभृतामहम्।
मत्स्यश्चास्मि जलौघसां सर्गाणाम आदिः अहम्।।10.30।।
After fixed
प्रह्लादश्चास्मि दैत्यानां कालः कलयतामहम् ।
मृगाणां च मृगेन्द्रोऽहं वैनतेयश्च पक्षिणाम् ॥ 30 ॥
Translit.
prahlādaścāsmi daityānāṃ kālaḥ kalayatāmaham .
mṛgāṇāṃ ca mṛgendro.ahaṃ vainateyaśca pakṣiṇām
English
And, I am Prahlada among the demons, among the reckoners I am time; among beasts I am the lion, and Vainateya (Garuda) among birds.
हिन्दी
मैं दैत्यों में प्रह्लाद और गणना करने वालों में काल हूँ, मैं 'पशुओं' में सिंह (मृगेन्द्र) और पक्षियों में गरुड़ हूँ।।
VERSE 10.36
After fixed
द्यूतं छलयतामस्मि तेजस्तेजस्विनामहम् ।
जयोऽस्मि व्यवसायोऽस्मि सत्त्वं सत्त्ववतामहम् ॥ 36 ॥
Translit.
dyūtaṃ chalayatāmasmi tejastejasvināmaham .
jayo.asmi vyavasāyo.asmi sattvaṃ sattvavatāmaham
English
I am the gambling of the fraudulent; I am the splendour of the splendid; I am victory; I am determination (of those who are determined); I am the goodness of the good.
हिन्दी
मैं छल करने वालों में द्यूत हूँ और तेजस्वियों में तेज हूँ, मैं विजय हूँ; मैं व्यवसाय (उद्यमशीलता) हूँ और सात्विक पुरुषों का सात्विक भाव हूँ।।
Chapter 11 · Vishvarupa Darshana Yoga · 5 verses corrected
VERSE 11.4
Before old
सखेति मत्वा प्रसभं यदुक्तं हे कृष्ण हे यादव हे सखेति ।
अजानता महिमानं तवेदं मया प्रमादात् प्रणयेन वापि || ४ ||
After fixed
मन्यसे यदि तच्छक्यं मया द्रष्टुमिति प्रभो ।
योगेश्वर ततो मे त्वं दर्शयात्मानमव्ययम् ॥ 4 ॥
Translit.
manyase yadi tacchakyaṃ mayā draṣṭumiti prabho .
yogeśvara tato me tvaṃ darśayātmānamavyayam
English
If Thou, O Lord, thinkest it possible for me to see it, do Thou, then, O Lord of the Yogins, show me Thy imperishable Self.
हिन्दी
हे प्रभो ! यदि आप मानते हैं कि मेरे द्वारा वह आपका रूप देखा जाना संभव है, तो हे योगेश्वर ! आप अपने अव्यय रूप का दर्शन कराइये।।
VERSE 11.11
Before old
सञ्जय उवाच |
एवमुक्त्वा ततो राजन्महायोगेश्वरो हरिः |
दर्शयामास पार्थाय परमं रूपमैश्वरम् || ११||
After fixed
दिव्यमाल्याम्बरधरं दिव्यगन्धानुलेपनम् ।
सर्वाश्चर्यमयं देवमनन्तं विश्वतोमुखम् ॥ 11 ॥
Translit.
divyamālyāmbaradharaṃ divyagandhānulepanam .
sarvāścaryamayaṃ devamanantaṃ viśvatomukham
English
Wearing divine garlands (necklaces) and apparel, anointed with divine unguents, the all-wonderful, resplendent (Being) endless with faces on all sides.
हिन्दी
दिव्य माला और वस्त्रों को धारण किये हुये और दिव्य गन्ध का लेपन किये हुये एवं समस्त प्रकार के आश्चर्यों से युक्त अनन्त, विश्वतोमुख (विराट् स्वरूप) परम देव (को अर्जुन ने देखा)।।
VERSE 11.27
Before old
अमी च त्वां धृतराष्ट्रस्य पुत्राः
सर्वे सहैवावनिपालसङ्घैः ।
भीष्मो द्रोणः सूतपुत्रस्तथासौ
सहास्मदीयैरपि योधमुख्यैः || २७ ||
After fixed
वक्त्राणि ते त्वरमाणा विशन्ति
दंष्ट्राकरालानि भयानकानि ।
केचिद्विलग्ना दशनान्तरेषु
सन्दृश्यन्ते चूर्णितैरुत्तमाङ्गैः ॥ 27 ॥
Translit.
vaktrāṇi te tvaramāṇā viśanti daṃṣṭrākarālāni bhayānakāni .
kecidvilagnā daśanāntareṣu sandṛśyante cūrṇitairuttamāṅgaiḥ
English
Some hurriedly enter Thy mouths with their terrible teeth, fearful to behold. Some are found sticking in the gaps between the teeth with their heads crushed to powder.
हिन्दी
तीव्र वेग से आपके विकराल दाढ़ों वाले भयानक मुखों में प्रवेश करते हैं और कई एक चूर्णित शिरों सहित आपके दांतों के बीच में फँसे हुए दिख रहे हैं।।
VERSE 11.35
Before old
एतच्छ्रुत्वा वचनं केशव
त्वा प्रकम्पते नमस्कृत्वा भूयोऽपि आह कृष्णं सगद्गदम् ॥ ११.३५ ॥
After fixed
सञ्जय उवाच ।
एतच्छ्रुत्वा वचनं केशवस्य
कृताञ्जलिर्वेपमानः किरीटी ।
नमस्कृत्वा भूय एवाह कृष्णं
सगद्गदं भीतभीतः प्रणम्य ॥ 35 ॥
Translit.
sañjaya uvāca .
etacchrutvā vacanaṃ keśavasya kṛtāñjalirvepamānaḥ kirīṭī .
namaskṛtvā bhūya evāha kṛṣṇaṃ sagadgadaṃ bhītabhītaḥ praṇamya
English
Sanjaya said Having heard that speech of Lord Krishna, Arjuna, with joined palms, trembling, prostrating himself, again addressed Krishna, in a choked voice, bowing down, overwhelmed with fear.
हिन्दी
संजय ने कहा -- केशव भगवान् के इस वचन को सुनकर मुकुटधारी अर्जुन हाथ जोड़े हुए, कांपता हुआ नमस्कार करके पुन: भयभीत हुआ श्रीकृष्ण के प्रति गद्गद् वाणी से बोला।।
VERSE 11.38
Before old
त्वमक्षरं परमं वेदितव्यं त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम्।
त्वमव्ययः शाश्वतधर्मगोप्ता सनातनस्त्वं पुरुषो मतो मे || ३८ ||
After fixed
त्वमादिदेवः पुरुषः पुराणस्-
त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम् ।
वेत्तासि वेद्यं च परं च धाम
त्वया ततं विश्वमनन्तरूप ॥ 38 ॥
Translit.
tvamādidevaḥ puruṣaḥ purāṇasa- tvamasya viśvasya paraṃ nidhānam .
vettāsi vedyaṃ ca paraṃ ca dhāma tvayā tataṃ viśvamanantarūpa
English
Thou art the primal God, the ancient Purusha, the supreme refuge of this universe, the knower, the knowable and the supreme Abode. By Thee is the universe pervaded, O Being of infinite forms.
हिन्दी
आप आदिदेव और पुराण (सनातन) पुरुष हैं। आप इस जगत् के परम आश्रय, ज्ञाता, ज्ञेय, (जानने योग्य) और परम धाम हैं। हे अनन्तरूप आपसे ही यह विश्व व्याप्त है।।
Chapter 13 · Kshetra Kshetrajna Vibhaga Yoga · 20 verses corrected
VERSE 13.3
Before old
इदं शरीरं कौन्तेय क्षेत्रमित्यभिधीयते। एतद्यो वेत्ति तं प्राहुः क्षेत्रज्ञ इति तद्विदः ॥ ३ ॥ (was a duplicate of verse 13.2)
After fixed
क्षेत्रज्ञं चापि मां विद्धि सर्वक्षेत्रेषु भारत ।
क्षेत्रक्षेत्रज्ञयोर्ज्ञानं यत्तज्ज्ञानं मतं मम ॥ ३ ॥
Translit.
kṣetrajñaṁ cāpi māṁ viddhi sarvakṣetreṣu bhārata |
kṣetrakṣetrajñayor jñānaṁ yat taj jñānaṁ mataṁ mama ||
English
O scion of Bharata, know Me also to be the knower of the field (Kshetrajna) in all fields. The knowledge of the field and its knower — that alone I consider to be true knowledge.
हिन्दी
हे भरतवंशी अर्जुन! तुम सब क्षेत्रों (शरीरों) में क्षेत्रज्ञ अर्थात् जीवात्मा भी मुझको ही जानो। क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ का जो ज्ञान है, वही मेरे मत में सच्चा ज्ञान है।
VERSE 13.5
Before old
महाभूतान्यहङ्कारो बुद्धिरव्यक्तमेव च |
इन्द्रियाणि दशैकं च पञ्च चेन्द्रियगोचराः || 5||
After fixed
ऋषिभिर्बहुधा गीतं छन्दोभिर्विविधैः पृथक् ।
ब्रह्मसूत्रपदैश्चैव हेतुमद्भिर्विनिश्चितैः ॥ 5 ॥
Translit.
ṛṣibhirbahudhā gītaṃ chandobhirvividhaiḥ pṛthak .
brahmasūtrapadaiścaiva hetumadbhirviniścitaiḥ
English
Sages have sung in many ways, in various distinctive chants and also in the suggestive words indicative of the Absolute, full of reasoning and decisive.
हिन्दी
(क्षेत्र-क्षेत्रज्ञ के विषय में) ऋषियों द्वारा विभिन्न और विविध छन्दों में बहुत प्रकार से गाया गया है, तथा सम्यक् प्रकार से निश्चित किये हुये युक्तियुक्त ब्रह्मसूत्र के पदों द्वारा (अर्थात् ब्रह्म के सूचक शब्दों द्वारा) भी (वैसे ही कहा गया है)।।
VERSE 13.7
Before old
अमानित्वमदम्भित्वमहिंसा क्षान्तिरार्जवम् |
आचार्योपासनं शौचं स्थैर्यमात्मविनिग्रहः || ७ ||
After fixed
इच्छा द्वेषः सुखं दुःखं संघातश्चेतना धृतिः ।
एतत्क्षेत्रं समासेन सविकारमुदाहृतम् ॥ 7 ॥
Translit.
icchā dveṣaḥ sukhaṃ duḥkhaṃ saṃghātaścetanā dhṛtiḥ .
etatkṣetraṃ samāsena savikāramudāhṛtam
English
Desire, hatred, pleasure, pain, the aggregate (the body), intelligence, fortitude the field has thus been briefly described with its modifications.
हिन्दी
इच्छा, द्वेष, सुख, दुख, संघात (स्थूलदेह), चेतना (अन्त:करण की चेतन वृत्ति) तथा धृति - इस प्रकार यह क्षेत्र विकारों के सहित संक्षेप में कहा गया है।।
VERSE 13.9
Before old
अमानित्वमदम्भित्वमहिंसा क्षान्तिरार्जवम् |
आचार्योपासनं शौचं स्थैर्यमात्मविनिग्रहः || 9||
After fixed
इन्द्रियार्थेषु वैराग्यमनहंकार एव च ।
जन्ममृत्युजराव्याधिदुःखदोषानुदर्शनम् ॥ 9 ॥
Translit.
indriyārtheṣu vairāgyamanahaṃkāra eva ca .
janmamṛtyujarāvyādhiduḥkhadoṣānudarśanam
English
Indifference to the objects of the senses and also absence of egoism; perception of (or reflection on) the evil in birth, death, old age, sickness and pain.
हिन्दी
इन्द्रियों के विषय के प्रति वैराग्य, अहंकार का अभाव, जन्म, मृत्यु, वृद्धवस्था, व्याधि और दुख में दोष दर्शन...৷৷.।।
VERSE 13.10
Before old
अनन्ययोगेन मयि अविचलानि भक्तिः |
विविक्तदेशसेवित्वम् अरतिः जनसंसदि || १० ||
After fixed
असक्तिरनभिष्वङ्गः पुत्रदारगृहादिषु ।
नित्यं च समचित्तत्वमिष्टानिष्टोपपत्तिषु ॥ 10 ॥
Translit.
asaktiranabhiṣvaṅgaḥ putradāragṛhādiṣu .
nityaṃ ca samacittatvamiṣṭāniṣṭopapattiṣu
English
Non-attachment, non-identification of the Self with son, wife, home and the rest, and constant even-mindedness on the attainment of the desirable and the undesirable.
हिन्दी
आसक्ति तथा पुत्र, पत्नी, गृह आदि में अनभिष्वङ्ग (तादात्म्य का अभाव); और इष्ट और अनिष्ट की प्राप्ति में समचित्तता।।
VERSE 13.12
Before old
ज्ञेयं यत्तत् प्रवक्ष्यामि यज्ज्ञात्वाऽमृतमश्नुते | अनादिमत् परं ब्रह्म न सत्तन्नासदुच्यते || १२ ||
After fixed
अध्यात्मज्ञाननित्यत्वं तत्त्वज्ञानार्थदर्शनम् ।
एतज्ज्ञानमिति प्रोक्तमज्ञानं यदतोऽन्यथा ॥ 12 ॥
Translit.
adhyātmajñānanityatvaṃ tattvajñānārthadarśanam .
etajjñānamiti proktamajñānaṃ yadato.anyathā
English
Constancy in Self-knowledge, perception of the end of true knowledge this is declared to be knowledge, and what is opposed to it is ignorance.
हिन्दी
अध्यात्मज्ञान में नित्यत्व अर्थात् स्थिरता तथा तत्त्वज्ञान के अर्थ रूप परमात्मा का दर्शन, यह सब तो ज्ञान कहा गया है, और जो इससे विपरीत है, वह अज्ञान है।।
VERSE 13.13
Before old
सर्वतः पाणिपादं तत् सर्वतोऽक्षिशिरोमुखम् |
सर्वतः श्रुतिमल्लोके सर्वमावृत्य तिष्ठति || 13 ||
After fixed
ज्ञेयं यत्तत्प्रवक्ष्यामि यज्ज्ञात्वामृतमश्नुते ।
अनादिमत्परं ब्रह्म न सत्तन्नासदुच्यते ॥ 13 ॥
Translit.
jñeyaṃ yattatpravakṣyāmi yajjñātvāmṛtamaśnute .
anādi matparaṃ brahma na sattannāsaducyate
English
I will declare that which has to be known, knowing which one attains to immortality, the beginningless supreme Brahman, called neither being nor non-being.
हिन्दी
मैं उस ज्ञेय वस्तु को स्पष्ट कहूंगा जिसे जानकर मनुष्य अमृतत्व को प्राप्त करता है। वह ज्ञेय है - अनादि, परम ब्रह्म, जो न सत् और न असत् ही कहा जा सकता है।।
VERSE 13.15
Before old
बहिरन्तश्च भूतानामचरं चरमेव च |
सूक्ष्मत्वात्तदविज्ञेयं दूरस्थं चान्तिके च तत् || १५ ||
After fixed
सर्वेन्द्रियगुणाभासं सर्वेन्द्रियविवर्जितम् ।
असक्तं सर्वभृच्चैव निर्गुणं गुणभोक्तृ च ॥ 15 ॥
Translit.
sarvendriyaguṇābhāsaṃ sarvendriyavivarjitam .
asaktaṃ sarvabhṛccaiva nirguṇaṃ guṇabhoktṛ ca
English
Shining by the functions of all the senses, yet without the senses; unattached, yet supporting all; devoid of alities, yet their experiencer.
हिन्दी
वह समस्त इन्द्रियों के गुणो (कार्यों) के द्वारा प्रकाशित होने वाला, परन्तु (वस्तुत:) समस्त इन्द्रियों से रहित है; आसक्ति रहित तथा गुण रहित होते हुए भी सबको धारणपोषण करने वाला और गुणों का भोक्ता है।।
VERSE 13.16
Before old
न विभक्तं विभक्तेषु विभाजस्थितमव्ययम्।
भूतभर्तृ च तज्ज्ञेयं ग्रसिष्णु प्रभविष्णु च ॥ १६ ॥
After fixed
बहिरन्तश्च भूतानामचरं चरमेव च ।
सूक्ष्मत्वात्तदविज्ञेयं दूरस्थं चान्तिके च तत् ॥ 16 ॥
Translit.
bahirantaśca bhūtānāmacaraṃ carameva ca .
sūkṣmatvāttadavijñeyaṃ dūrasthaṃ cāntike ca tat
English
Without and within (all) beings the unmoving and also the moving; because of Its subtlety, unknowable; and near and far away is That.
हिन्दी
(वह ब्रह्म) भूत मात्र के अन्तर्बाह्य स्थित है; वह चर है और अचर भी। सूक्ष्म होने से वह अविज्ञेय है; वह सुदूर और अत्यन्त समीपस्थ भी है।।
VERSE 13.17
Before old
ज्योतिषामपि तज्ज्योतिस्तमसः परमुच्यते ।
ज्ञानं ज्ञेयं ज्ञानगम्यं हृदि सर्वस्य विष्ठितम् ॥ १७ ॥
After fixed
अविभक्तं च भूतेषु विभक्तमिव च स्थितम् ।
भूतभर्तृ च तज्ज्ञेयं ग्रसिष्णु प्रभविष्णु च ॥ 17 ॥
Translit.
avibhaktaṃ ca bhūteṣu vibhaktamiva ca sthitam .
bhūtabhartṛ ca tajjñeyaṃ grasiṣṇu prabhaviṣṇu ca
English
And undivided, yet It exists as if divided in beings; It is to be known as the supporter of being; It devours and It generates.
हिन्दी
और वह अविभक्त है, तथापि वह भूतों में विभक्त के समान स्थित है। वह ज्ञेय ब्रह्म भूतमात्र का भर्ता, संहारकर्ता और उत्पत्ति कर्ता है।।
VERSE 13.18
Before old
इति क्षेत्रं तथा ज्ञानं ज्ञेयं चोक्तं समासतः |
मद्भक्त एतद्विज्ञाय मद्भावायोपपद्यते || १८ ||
After fixed
ज्योतिषामपि तज्ज्योतिस्तमसः परमुच्यते ।
ज्ञानं ज्ञेयं ज्ञानगम्यं हृदि सर्वस्य विष्ठितम् ॥ 18 ॥
Translit.
jyotiṣāmapi tajjyotistamasaḥ paramucyate .
jñānaṃ jñeyaṃ jñānagamyaṃ hṛdi sarvasya viṣṭhitam
English
That, the Light of all lights, is said to be beyond darkness: knowledge, the knowable and the goal of knowledge, seated in the hearts of all.
हिन्दी
(वह ब्रह्म) ज्योतियों की भी ज्योति और (अज्ञान) अन्धकार से परे कहा जाता है। वह ज्ञान (चैतन्यस्वरूप) ज्ञेय और ज्ञान के द्वारा जानने योग्य (ज्ञानगम्य) है। वह सभी के हृदय में स्थित है।।
VERSE 13.19
Before old
प्रकृतिं पुरुषं चैव विद्ध्यनादी उभावपि ।
विकारांश्च गुणांश्चैव विद्धि प्रकृतिसम्भवान् ॥ १९ ॥
After fixed
इति क्षेत्रं तथा ज्ञानं ज्ञेयं चोक्तं समासतः ।
मद्भक्त एतद्विज्ञाय मद्भावायोपपद्यते ॥ 19 ॥
Translit.
iti kṣetraṃ tathā jñānaṃ jñeyaṃ coktaṃ samāsataḥ .
madbhakta etadvijñāya madbhāvāyopapadyate
English
Thus the field, as well as knowledge and the knowable have been briefly stated. My devotee, knowing this, enters into My Being.
हिन्दी
इस प्रकार, (मेरे द्वारा) क्षेत्र, ज्ञान और ज्ञेय को संक्षेपत: कहा गया। इसे तत्त्व से जानकर (विज्ञाय) मेरा भक्त मेरे स्वरूप को प्राप्त होता है।।
VERSE 13.20
Before old
कार्यकरणकर्तृत्वे हेतुः प्रकृतिरुच्यते ।
पुरुषः सुखदुःखानां भोक्तृत्वे हेतुरुच्यते ॥ २० ॥
After fixed
प्रकृतिं पुरुषं चैव विद्ध्यनादी उभावपि ।
विकारांश्च गुणांश्चैव विद्धि प्रकृतिसम्भवान् ॥ 20 ॥
Translit.
prakṛtiṃ puruṣaṃ caiva viddhyanādi ubhāvapi .
vikārāṃśca guṇāṃścaiva viddhi prakṛtisambhavān
English
Know thou that Nature (matter) and the Spirit are both beginningless; and know also that all modifications and alities are born of Nature.
हिन्दी
प्रकृति और पुरुष इन दोनों को ही तुम अनादि जानो। और तुम यह भी जानो कि सभी विकार और गुण प्रकृति से ही उत्पन्न हुए हैं।।
VERSE 13.21
Before old
पुरुषः प्रकृतिस्थो हि भुङ्क्ते प्रकृतिजान् गुणान्।
कारणं गुणसङ्गोऽस्य सदसद्योनिजन्मसु || २१ ||
After fixed
कार्यकारणकर्तृत्वे हेतुः प्रकृतिरुच्यते ।
पुरुषः सुखदुःखानां भोक्तृत्वे हेतुरुच्यते ॥ 21 ॥
Translit.
kāryakāraṇakartṛtve hetuḥ prakṛtirucyate .
puruṣaḥ sukhaduḥkhānāṃ bhoktṛtve heturucyate
English
In the production of the effect and the cause, Nature (matter) is said to be the cause; in the experience of pleasure and pain, the soul is said to be the cause.
हिन्दी
कार्य और कारण के उत्पन्न करने में हेतु प्रकृति कही जाती है और पुरुष सुख-दु:ख के भोक्तृत्व में हेतु कहा जाता है।।
VERSE 13.23
Before old
ध्यानेनात्मनि पश्यन्ति केचिदात्मानमात्मना |
अन्ये सांख्येन योगेन कर्मयोगेन चापरे || २३ ||
After fixed
उपद्रष्टानुमन्ता च भर्ता भोक्ता महेश्वरः ।
परमात्मेति चाप्युक्तो देहेऽस्मिन्पुरुषः परः ॥ 23 ॥
Translit.
upadraṣṭānumantā ca bhartā bhoktā maheśvaraḥ .
paramātmeti cāpyukto dehe.asminpuruṣaḥ paraḥ
English
The Supreme Soul in this body is also called the spectator, the permitter, the supporter, the enjoyer, the great Lord and the Supreme Self.
हिन्दी
परम पुरुष ही इस देह में उपद्रष्टा, अनुमन्ता ,भर्ता, भोक्ता, महेश्वर और परमात्मा कहा जाता है।।
VERSE 13.24
Before old
ध्यानेनात्मनि पश्यन्ति केचिदात्मानमात्मना ।
अन्ये सांख्येन योगेन कर्मयोगेण चापरे ॥ २४ ॥
After fixed
य एवं वेत्ति पुरुषं प्रकृतिं च गुणैः सह ।
सर्वथा वर्तमानोऽपि न स भूयोऽभिजायते ॥ 24 ॥
Translit.
ya evaṃ vetti puruṣaṃ prakṛtiṃ ca guṇaiḥ saha .
sarvathā vartamāno.api na sa bhūyo.abhijāyate
English
He who thus knows the Spirit and Matter together with the alities, in whatever condition he may be, he is not born again.
हिन्दी
इस प्रकार पुरुष और गुणों के सहित प्रकृति को जो मनुष्य जानता है, वह सब प्रकार से रहता हुआ (व्यवहार करता हुआ) भी पुन: नहीं जन्मता है।।
VERSE 13.27
Before old
समं सर्वेषु भूतेषु तिष्ठन्तं परमेश्वरम् ।
विनश्यत्स्वविनश्यन्तं यः पश्यति स पश्यति ॥ २७ ॥
After fixed
यावत्सञ्जायते किञ्चित्सत्त्वं स्थावरजङ्गमम् ।
क्षेत्रक्षेत्रज्ञसंयोगात्तद्विद्धि भरतर्षभ ॥ 27 ॥
Translit.
yāvatsañjāyate kiñcitsattvaṃ sthāvarajaṅgamam .
kṣetrakṣetrajñasaṃyogāttadviddhi bharatarṣabha
English
Wherever a being is born, whether unmoving or moving, know thou, O best of the Bharatas (Arjuna), that it is from the union between the field and its knower.
हिन्दी
हे भरत श्रेष्ठ ! यावन्मात्र जो कुछ भी स्थावर जंगम (चराचर) वस्तु उत्पन्न होती है, उस सबको तुम क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ के संयोग से उत्पन्न हुई जानो।।
VERSE 13.29
Before old
समं सर्वेषु भूतेषु तिष्ठन्तं परमेश्वरम् ।
विनश्यत्स्वविनश्यन्तं यः पश्यति स पश्यति ॥ २९ ॥
After fixed
समं पश्यन्हि सर्वत्र समवस्थितमीश्वरम् ।
न हिनस्त्यात्मनात्मानं ततो याति परां गतिम् ॥ 29 ॥
Translit.
samaṃ paśyanhi sarvatra samavasthitamīśvaram .
na hinastyātmanātmānaṃ tato yāti parāṃ gatim
English
Because he who sees the same Lord eally dwelling everywhere does not destroy the Self by the self; he goes to the highest goal.
हिन्दी
निश्चय ही, वह पुरुष सर्वत्र सम भाव से स्थित परमेश्वर को समान हुआ आत्मा (स्वयं) के द्वारा आत्मा (स्वयं) का नाश नहीं करता है, इससे वह परम गति को प्राप्त होता है।।
VERSE 13.30
Before old
यदा भूतपृथग्भावमेकस्थमनुपश्यति |
तत एव च विस्तारं ब्रह्म सम्पद्यते तदा || ३० ||
After fixed
प्रकृत्यैव च कर्माणि क्रियमाणानि सर्वशः ।
यः पश्यति तथात्मानमकर्तारं स पश्यति ॥ 30 ॥
Translit.
prakṛtyaiva ca karmāṇi kriyamāṇāni sarvaśaḥ .
yaḥ paśyati tathātmānamakartāraṃ sa paśyati
English
He sees, who sees that all actions are performed by Nature alone and that the Self is actionless.
हिन्दी
जो पुरुष समस्त कर्मों को सर्वश: प्रकृति द्वारा ही किये गये देखता है तथा आत्मा को अकर्ता देखता है, वही (वास्तव में) देखता है।।
VERSE 13.31
Before old
अनादित्वान्निर्गुणत्वात्परमात्मायमव्ययः।
शरीरस्थोऽपि कौन्तेय न करोति न लिप्यते।।13.31।।
After fixed
यदा भूतपृथग्भावमेकस्थमनुपश्यति ।
तत एव च विस्तारं ब्रह्म सम्पद्यते तदा ॥ 31 ॥
Translit.
yadā bhūtapṛthagbhāvamekasthamanupaśyati .
tata eva ca vistāraṃ brahma sampadyate tadā
English
When a man sees the whole variety of beings as resting in the One, and spreading forth from That alone, he then becomes Brahman.
हिन्दी
यह पुरुष जब भूतों के पृथक् भावों को एक (परमात्मा) में स्थित देखता है तथा उस (परमात्मा) से ही यह विस्तार हुआ जानता है, तब वह ब्रह्म को प्राप्त होता है।।
Chapter 14 · Gunatraya Vibhaga Yoga · 5 verses corrected
VERSE 14.12
Before old
सर्वद्वारेषु देहेऽस्मिन् प्रकाश उपजायते ।
ज्ञानं यदा तदा विद्याद् विवृद्धं सत्त्वमित्युत ॥ १२ ॥
After fixed
लोभः प्रवृत्तिरारम्भः कर्मणामशमः स्पृहा ।
रजस्येतानि जायन्ते विवृद्धे भरतर्षभ ॥ 12 ॥
Translit.
lobhaḥ pravṛttirārambhaḥ karmaṇāmaśamaḥ spṛhā .
rajasyetāni jāyante vivṛddhe bharatarṣabha
English
Greed, activity, the undertaking of actions, restlessness, longing these arise when Rajas is predominant, O Arjuna.
हिन्दी
हे भरत-श्रेष्ठ ! रजोगुण के प्रवृद्ध होने पर लोभ, प्रवृत्ति (सामान्य चेष्टा) कर्मों का आरम्भ, शम का अभाव तथा स्पृहा, ये सब उत्पन्न होते हैं।।
VERSE 14.13
Before old
ऊर्ध्वं गच्छन्ति सत्त्वस्था मध्ये तिष्ठन्ति राजसाः ।
जघन्यगुणवृत्तिस्था अधो गच्छन्ति तामसाः ॥ १३ ॥
After fixed
अप्रकाशोऽप्रवृत्तिश्च प्रमादो मोह एव च ।
तमस्येतानि जायन्ते विवृद्धे कुरुनन्दन ॥ 13 ॥
Translit.
aprakāśo.apravṛttiśca pramādo moha eva ca .
tamasyetāni jāyante vivṛddhe kurunandana
English
Darkness, inertness, heedlessness and delusion these arise when Tamas is predominant, O Arjuna.
हिन्दी
हे कुरुनन्दन ! तमोगुण के प्रवृद्ध होने पर अप्रकाश, अप्रवृत्ति, प्रमाद और मोह ये सब उत्पन्न होते हैं।।
VERSE 14.15
Before old
यदा सत्त्वे प्रवृद्धे तु प्रलयं याति देहभृत् |
तदोत्तमविदां लोकानमलान् प्रतिपद्यते || १५ ||
After fixed
रजसि प्रलयं गत्वा कर्मसङ्गिषु जायते ।
तथा प्रलीनस्तमसि मूढयोनिषु जायते ॥ 15 ॥
Translit.
rajasi pralayaṃ gatvā karmasaṅgiṣu jāyate .
tathā pralīnastamasi mūḍhayoniṣu jāyate
English
Meeting death in Rajas, he is born among those who are attached to action; and dying in Tamas, he is born in the womb of the senseless.
हिन्दी
रजोगुण के प्रवृद्ध काल में मृत्यु को प्राप्त होकर कर्मासक्ति वाले (मनुष्य) लोक में वह जन्म लेता है तथा तमोगुण के प्रवृद्धकाल में (मरण होने पर) मूढ़योनि में जन्म लेता है।।
VERSE 14.20
Before old
अर्जुन उवाच |
कैर्लिङ्गैस्त्रीन्गुणानेतानतीतो भवति प्रभो |
किमाचारः कथं चैतांस्त्रीन्गुणानतिवर्तते || २० ||
After fixed
गुणानेतानतीत्य त्रीन्देही देहसमुद्भवान् ।
जन्ममृत्युजरादुःखैर्विमुक्तोऽमृतमश्नुते ॥ 20 ॥
Translit.
guṇānetānatītya trīndehī dehasamudbhavān .
janmamṛtyujarāduḥkhairvimukto.amṛtamaśnute
English
The embodied one having crossed beyond these three Gunas out of which the body is evolved, is freed from birth, death, decay and pain, and attains to immortality.
हिन्दी
यह देही पुरुष शरीर की उत्पत्ति के कारणरूप तीनों गुणों से अतीत होकर जन्म, मृत्यु, जरा और दु:खों से विमुक्त हुआ अमृतत्व को प्राप्त होता है।।
VERSE 14.25
Before old
समदुःखसुखः स्वस्थः समलोष्टाश्मकाञ्चनः |
तुल्यप्रियाप्रियो धीरस्तुल्यनिन्दात्मसंस्तुतिः || २५ ||
After fixed
मानापमानयोस्तुल्यस्तुल्यो मित्रारिपक्षयोः ।
सर्वारम्भपरित्यागी गुणातीतः स उच्यते ॥ 25 ॥
Translit.
mānāpamānayostulyastulyo mitrāripakṣayoḥ .
sarvārambhaparityāgī guṇātītaḥ sa ucyate
English
Who is the same in honour and dishonour, the same to friend and foe, abandoning all undertakings he is said to have transcended the alities.
हिन्दी
जो मान और अपमान में सम है; शत्रु और मित्र के पक्ष में भी सम है, ऐसा सर्वारम्भ परित्यागी पुरुष गुणातीत कहा जाता है।।
Chapter 16 · Daivasura Sampad Vibhaga Yoga · 6 verses corrected
VERSE 16.2
Before old
अभयं सत्त्वसंशुद्धिर्ज्ञानयोगव्यवस्थितिः |
दानं दमश्च यज्ञश्च स्वाध्यायस्तप आर्जवम् || 2||
After fixed
अहिंसा सत्यमक्रोधस्त्यागः शान्तिरपैशुनम् ।
दया भूतेष्वलोलुप्त्वं मार्दवं ह्रीरचापलम् ॥ 2 ॥
Translit.
ahiṃsā satyamakrodhastyāgaḥ śāntirapaiśunam .
dayā bhūteṣvaloluptvaṃ mārdavaṃ hrīracāpalam
English
Harmlessness, truth, absence of anger, renunciation, peacefulness, absence of crookedness, compassion towards beings, non-covetousness, gentleness, modesty, absence of fickleness.
हिन्दी
अहिंसा, सत्य, क्रोध का अभाव, त्याग, शान्ति, अपैशुनम् (किसी की निन्दा न करना), भूतमात्र के प्रति दया, अलोलुपता , मार्दव (कोमलता), लज्जा, अचंचलता।।
VERSE 16.3
Before old
अहिंसा सत्यमक्रोधस्त्यागः शान्तिरपैशुनम् |
दया भूतेष्वलोलुप्त्वं मार्दवं ह्रीरचापलम् || ३ ||
After fixed
तेजः क्षमा धृतिः शौचमद्रोहो नातिमानिता ।
भवन्ति सम्पदं दैवीमभिजातस्य भारत ॥ 3 ॥
Translit.
tejaḥ kṣamā dhṛtiḥ śaucamadroho nātimānitā .
bhavanti sampadaṃ daivīmabhijātasya bhārata
English
Vigour, forgiveness, fortitude, purity, absence of hatred, absence of pride these belong to the one born for a divine state, O Arjuna.
हिन्दी
हे भारत ! तेज, क्षमा, धैर्य, शौच (शुद्धि), अद्रोह और अतिमान (गर्व) का अभाव ये सब दैवी संपदा को प्राप्त पुरुष के लक्षण हैं।।
VERSE 16.11
Before old
काममाश्रित्य दुष्पूरं दम्भमानमदान्विताः |
मोहाद्गृहीत्वासद्ग्राहान्प्रवर्तन्तेऽशुचिव्रताः || ११ ||
After fixed
चिन्तामपरिमेयां च प्रलयान्तामुपाश्रिताः ।
कामोपभोगपरमा एतावदिति निश्चिताः ॥ 11 ॥
Translit.
cintāmaparimeyāṃ ca pralayāntāmupāśritāḥ .
kāmopabhogaparamā etāvaditi niścitāḥ
English
Giving themselves over to immeasurable cares ending only with death, regarding gratification of lust as their highest aim, and feeling sure that that is all.
हिन्दी
मरणपर्यन्त रहने वाली अपरिमित चिन्ताओं से ग्रस्त और विषयोपभोग को ही परम लक्ष्य मानने वाले ये आसुरी लोग इस निश्चित मत के होते हैं कि "इतना ही (सत्य, आनन्द) है"।।
VERSE 16.15
Before old
असौ मया हतः शत्रुर्हनिष्ये चापरानपि।
ईश्वरोऽहमहं भोगी सिद्धोऽहं बलवान्सुखी॥ १५॥
After fixed
आढ्योऽभिजनवानस्मि कोऽन्योऽस्ति सदृशो मया ।
यक्ष्ये दास्यामि मोदिष्य इत्यज्ञानविमोहिताः ॥ 15 ॥
Translit.
āḍhyo.abhijanavānasmi ko.anyo.asti sadṛśo mayā .
yakṣye dāsyāmi modiṣya ityajñānavimohitāḥ
English
"I am rich and born in a noble family. Who else is equal to me? I shall perform sacrifices. I shall give (charity). I shall rejoice," thus deluded by ignorance.
हिन्दी
"मैं धनवान् और श्रेष्ठकुल में जन्मा हूँ। मेरे समान दूसरा कौन है?",'मैं यज्ञ करूंगा', 'मैं दान दूँगा', 'मैं मौज करूँगा' - इस प्रकार के अज्ञान से वे मोहित होते हैं।।
VERSE 16.20
Before old
त्रिविधं नरकस्येदं द्वारं नाशनमात्मनः ।
कामः क्रोधस्तथा लोभस्तस्मादेतत्त्रयं त्यजेत् ॥ २० ॥
After fixed
आसुरीं योनिमापन्ना मूढा जन्मनि जन्मनि ।
मामप्राप्यैव कौन्तेय ततो यान्त्यधमां गतिम् ॥ 20 ॥
Translit.
āsurīṃ yonimāpannā mūḍhā janmani janmani .
māmaprāpyaiva kaunteya tato yāntyadhamāṃ gatim
English
Entering into demoniacal wombs and deluded, birth after birth, not attaining Me, they thus fall, O Arjuna, into a condition still lower than that.
हिन्दी
हे कौन्तेय ! वे मूढ़ पुरुष जन्मजन्मान्तर में आसुरी योनि को प्राप्त होते हैं और ( इस प्रकार) मुझे प्राप्त न होकर अधम गति को प्राप्त होते है।।
VERSE 16.22
Before old
त्रिविधं नरकस्येदं द्वारं नाशनमात्मनः।
कामः क्रोधस्तथा लोभस्तस्मादेतत्त्रयं त्यजेत् ॥ २२ ॥
After fixed
एतैर्विमुक्तः कौन्तेय तमोद्वारैस्त्रिभिर्नरः ।
आचरत्यात्मनः श्रेयस्ततो याति परां गतिम् ॥ 22 ॥
Translit.
etairvimuktaḥ kaunteya tamodvāraistribhirnaraḥ .
ācaratyātmanaḥ śreyastato yāti parāṃ gatim
English
A man who is liberated from these three gates to darkness, O Arjuna, practises what is good for him and thus goes to the Supreme Goal.
हिन्दी
हे कौन्तेय ! नरक के इन तीनों द्वारों से विमुक्त पुरुष अपने कल्याण के साधन का आचरण करता है और इस प्रकार परा गति को प्राप्त होता है।।
Chapter 17 · Shraddhatraya Vibhaga Yoga · 10 verses corrected
VERSE 17.2
Before old
अर्जुन उवाच |
ये शास्त्रविधिमुत्सृज्य यजन्ते श्रद्धयान्विताः |
तेषां निष्ठा तु का कृष्ण सत्त्वमाहो रजस्तमः || 2||
After fixed
श्रीभगवानुवाच ।
त्रिविधा भवति श्रद्धा देहिनां सा स्वभावजा ।
सात्त्विकी राजसी चैव तामसी चेति तां शृणु ॥ 2 ॥
Translit.
śrībhagavānuvāca .
trividhā bhavati śraddhā dehināṃ sā svabhāvajā .
sāttvikī rājasī caiva tāmasī ceti tāṃ śṛṇu
English
The Blessed Lord said Threefold is the faith of the embodied, which is inherent in their nature the Sattvic (pure), the Rajasic (passionate) and the Tamasic (dark). Do thou hear of it.
हिन्दी
श्री भगवान् ने कहा -- देहधारियों (मनुष्यों) की वह स्वाभाविक (ज्ञानरहित) श्रद्धा तीन प्रकार की - सात्त्विक, राजसिक और तामसिक - होती हैं, उसे तुम मुझसे सुनो।।
VERSE 17.9
Before old
आयुःसत्त्वबलारोग्यसुखप्रीतिविवर्धनाः |
रस्याः स्निग्धाः स्थिरा हृद्या आहाराः सात्त्विकप्रियाः || 9 ||
After fixed
कट्वम्ललवणात्युष्णतीक्ष्णरूक्षविदाहिनः ।
आहारा राजसस्येष्टा दुःखशोकामयप्रदाः ॥ 9 ॥
Translit.
kaṭvamlalavaṇātyuṣṇatīkṣṇarūkṣavidāhinaḥ .
āhārā rājasasyeṣṭā duḥkhaśokāmayapradāḥ
English
The foods that are bitter, sour, saline, excessively hot, pungent, dry and burning, are liked by the Rajasic and are productive of pain, grief and disease.
हिन्दी
कड़वे, खट्टे, लवणयुक्त, अति उष्ण, तीक्ष्ण (तीखे, मिर्च युक्त), रूखे. दाहकारक, दु:ख, शोक और रोग उत्पन्न कारक भोज्य पदार्थ राजस पुरुष को प्रिय होते हैं।।
VERSE 17.12
Before old
अफलाकाङ्क्षिभिर्यज्ञो विधिदृष्टो य इज्यते ।
यष्टव्यमेवेति मनः समाधाय स सात्त्विकः ॥ १२ ॥
After fixed
अभिसन्धाय तु फलं दम्भार्थमपि चैव यत् ।
इज्यते भरतश्रेष्ठ तं यज्ञं विद्धि राजसम् ॥ 12 ॥
Translit.
abhisandhāya tu phalaṃ dambhārthamapi caiva yat .
ijyate bharataśreṣṭha taṃ yajñaṃ viddhi rājasam
English
The sacrifice which is offered, O Arjuna, seeking a reward and for ostentation, know thou that to be a Rajasic Yajna.
हिन्दी
हे भरतश्रेष्ठ अर्जुन ! जो यज्ञ दम्भ के लिए तथा फल की आकांक्षा रख कर किया जाता है, उस यज्ञ को तुम राजस समझो।।
VERSE 17.13
Before old
अदेशकाले यद्दानमपात्रेभ्यश्च दीयते।
असत्कृतमवज्ञातं तत् तामसमुदाहृतम् ॥ १३ ॥
After fixed
विधिहीनमसृष्टान्नं मन्त्रहीनमदक्षिणम् ।
श्रद्धाविरहितं यज्ञं तामसं परिचक्षते ॥ 13 ॥
Translit.
vidhihīnamasṛṣṭānnaṃ mantrahīnamadakṣiṇam .
śraddhāvirahitaṃ yajñaṃ tāmasaṃ paricakṣate
English
They declare that sacrifice to be Tamasic which is contrary to the ordinances of the scriptures, in which no food is distributed, which is devoid of Mantras, gifts and faith.
हिन्दी
शास्त्रविधि से रहित, अन्नदान से रहित, बिना मन्त्रों, बिना दक्षिणा और बिना श्रद्धा के किये हुए यज्ञ को तामस यज्ञ कहते हैं।।
VERSE 17.17
Before old
देवद्विजगुरुप्राज्ञपूजनं शौचमार्जवम् |
ब्रह्मचर्यमहिंसा च शारीरं तप उच्यते || १७ ||
After fixed
श्रद्धया परया तप्तं तपस्तत्त्रिविधं नरैः ।
अफलाकाङ्क्षिभिर्युक्तैः सात्त्विकं परिचक्षते ॥ 17 ॥
Translit.
śraddhayā parayā taptaṃ tapastattrividhaṃ naraiḥ .
aphalākāṅkṣibhiryuktaiḥ sāttvikaṃ paricakṣate
English
This threefold austerity, practised by steadfast men, with the utmost faith, desiring no reward, they call Sattvic.
हिन्दी
फल की आकांक्षा न रखने वाले युक्त पुरुषों के द्वारा परम श्रद्धा से किये गये उस पूर्वोक्त त्रिविध तप को सात्त्विक कहते हैं।।
VERSE 17.18
Before old
देवद्विजगुरुप्राज्ञपूजनं शौचमार्जवम् |
ब्रह्मचर्यमहिंसा च शारीरं तप उच्यते || १८ ||
After fixed
सत्कारमानपूजार्थं तपो दम्भेन चैव यत् ।
क्रियते तदिह प्रोक्तं राजसं चलमध्रुवम् ॥ 18 ॥
Translit.
satkāramānapūjārthaṃ tapo dambhena caiva yat .
kriyate tadiha proktaṃ rājasaṃ calamadhruvam
English
The austerity which is practised with the object of gaining good reception, honour and worship, and with hypocrisy, is here said to be Rajasic, unstable and transitory.
हिन्दी
जो तप सत्कार, मान और पूजा के लिए अथवा केवल दम्भ (पाखण्ड) से ही किया जाता है, वह अनिश्चित और क्षणिक तप यहाँ राजस कहा गया है।।
VERSE 17.19
Before old
मनः प्रसादः सौम्यत्वं मौनमात्मविनिग्रहः ৷
भावसंशुद्धिरित्येतत्तपो मानसमुच्यते ৷৷ 19 ৷৷
After fixed
मूढग्राहेणात्मनो यत्पीडया क्रियते तपः ।
परस्योत्सादनार्थं वा तत्तामसमुदाहृतम् ॥ 19 ॥
Translit.
mūḍhagrāheṇātmano yatpīḍayā kriyate tapaḥ .
parasyotsādanārthaṃ vā tattāmasamudāhṛtam
English
That austerity which is practised out of a foolish notion, with self-torture, or for the purpose of destroying another, is declared to be Tamasic.
हिन्दी
जो तप मूढ़तापूर्वक स्वयं को पीड़ित करते हुए अथवा अन्य लोगों के नाश के लिए किया जाता है, वह तप तामस कहा गया है।।
VERSE 17.21
Before old
दातव्यमिति यद्दानं दीयतेऽनुपकारिणे |
देशे काले च पात्रे च तद्दानं सात्त्विकं स्मृतम् || २१ ||
After fixed
यत्तु प्रत्युपकारार्थं फलमुद्दिश्य वा पुनः ।
दीयते च परिक्लिष्टं तद्दानं राजसं स्मृतम् ॥ 21 ॥
Translit.
yattu pratyupakārārthaṃ phalamuddiśya vā punaḥ .
dīyate ca parikliṣṭaṃ taddānaṃ rājasaṃ smṛtam
English
And, that gift which is given with a view to receive something in return, or looking for a reward, or reluctantly, is held to be Rajasic.
हिन्दी
और जो दान क्लेशपूर्वक तथा प्रत्युपकार के उद्देश्य से अथवा फल की कामना रखकर दिया जाता हैं, वह दान राजस माना गया है।।
VERSE 17.25
Before old
श्रद्धयाऽऽहुतं दत्तं तपस्तप्तं कृतं च यत्।
असदित्युच्यते पार्थ न च तत्प्रेत्य नो इह ॥ २५ ॥
After fixed
तदित्यनभिसन्धाय फलं यज्ञतपःक्रियाः ।
दानक्रियाश्च विविधाः क्रियन्ते मोक्षकाङ्क्षिभिः ॥ 25 ॥
Translit.
tadityanabhisandhāya phalaṃ yajñatapaḥkriyāḥ .
dānakriyāśca vividhāḥ kriyante mokṣakāṅkṣibhiḥ
English
Uttering ï1Tatï1, without aiming at the fruits, are the acts of sacrifice and austerity and the various acts of gifts performed by the seekers of liberation.
हिन्दी
'तत्' शब्द का उच्चारण कर, फल की इच्छा नहीं रखते हुए, मुमुक्षुजन यज्ञ, तप, दान आदि विविध कर्म करते हैं।।
VERSE 17.27
Before old
अश्रद्धया हुतं दत्तं तपस्तप्तं कृतं च यत् |
असदित्युच्यते पार्थ न च तत्प्रेत्य नो इह || २७ ||
After fixed
यज्ञे तपसि दाने च स्थितिः सदिति चोच्यते ।
कर्म चैव तदर्थीयं सदित्येवाभिधीयते ॥ 27 ॥
Translit.
yajñe tapasi dāne ca sthitiḥ saditi cocyate .
karma caiva tadarthīyaṃ sadityevābhidhīyate
English
Steadfastness in sacrifice, austerity and gift, is also called 'Sat' and also action in connection with these (or for the sake of the Supreme) is called 'Sat'.
हिन्दी
यज्ञ, तप और दान में दृढ़ स्थिति भी सत् कही जाती है, और उस (परमात्मा) के लिए किया गया कर्म भी सत् ही कहलाता है।।
Chapter 18 · Moksha Sanyasa Yoga · 13 verses corrected
VERSE 18.4
Before old
न त्याज्यं हि शरीरं कर्म कार्यमेव तत् |
यज्ञदानतप:कर्म न त्याज्यं कार्यमेव तत् || ४ ||
After fixed
निश्चयं शृणु मे तत्र त्यागे भरतसत्तम ।
त्यागो हि पुरुषव्याघ्र त्रिविधः सम्प्रकीर्तितः ॥ 4 ॥
Translit.
niścayaṃ śṛṇu me tatra tyāge bharatasattama .
tyāgo hi puruṣavyāghra trividhaḥ samprakīrtitaḥ
English
Hear from Me the conclusion or the final truth about this abandonment, O best of the Bharatas; abandonment, verily, O best of men, has been declared to be of three kinds.
हिन्दी
हे भरतसत्तम ! उस त्याग के विषय में तुम मेरे निर्णय को सुनो। हे पुरुष श्रेष्ठ ! वह त्याग तीन प्रकार का कहा गया है।।
VERSE 18.6
Before old
नियतस्य तु सन्न्यासः कर्मणो नोपपद्यते |
मोहात्तस्य परित्यागस्तामसः परिकीर्तितः || ६ ||
After fixed
एतान्यपि तु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा फलानि च ।
कर्तव्यानीति मे पार्थ निश्चितं मतमुत्तमम् ॥ 6 ॥
Translit.
etānyapi tu karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā phalāni ca .
kartavyānīti me pārtha niścitaṃ matamuttamam
English
But even these actions should be performed leaving aside attachment and the desire for rewards, O Arjuna; this is My certain and best conviction.
हिन्दी
हे पार्थ ! इन कर्मों को भी, फल और आसक्ति को त्यागकर करना चाहिए, यह मेरा निश्चय किया हुआ उत्तम मत है।।
VERSE 18.9
Before old
नियतं कर्म परित्यज्य मोहोत्तस्यते यत् तत् |
तामसमुच्यते त्यागः || ९ ||
After fixed
कार्यमित्येव यत्कर्म नियतं क्रियतेऽर्जुन ।
सङ्गं त्यक्त्वा फलं चैव स त्यागः सात्त्विको मतः ॥ 9 ॥
Translit.
kāryamityeva yatkarma niyataṃ kriyate.arjuna .
saṅgaṃ tyaktvā phalaṃ caiva sa tyāgaḥ sāttviko mataḥ
English
Whatever obligatory action is done, O Arjuna, merely because it ought to be done, abandoning attachment and also the desire for reward, that renunciation is regarded as Sattvic (pure).
हिन्दी
हे अर्जुन ! "कर्म करना कर्तव्य है" ऐसा समझकर जो नियत कर्म आसक्ति और फल को त्यागकर किया जाता है, वही सात्त्विक त्याग माना गया है।।
VERSE 18.15
Before old
अधिष्ठानं तथा कर्ता करणं च पृथग्विधम् ।
विविधाश्च पृथक्चेष्टा दैवं चैवात्र पञ्चमम् ॥ १५ ॥
After fixed
शरीरवाङ्मनोभिर्यत्कर्म प्रारभते नरः ।
न्याय्यं वा विपरीतं वा पञ्चैते तस्य हेतवः ॥ 15 ॥
Translit.
śarīravāṅmanobhiryatkarma prārabhate naraḥ .
nyāyyaṃ vā viparītaṃ vā pañcaite tasya hetavaḥ
English
Whatever action a man performs with his body, speech and mind whether right or the reverse these five are its causes.
हिन्दी
मनुष्य अपने शरीर, वाणी और मन से जो कोई न्याय्य (उचित) या विपरीत (अनुचित) कर्म करता है, उसके ये पाँच कारण ही हैं।।
VERSE 18.18
Before old
पञ्चैतानि महाबाहो कारणानि निबोध मे ।
साङ्ख्ये कृतान्ते प्रोक्तानि सिद्धये सर्वकर्मणाम् ॥ १८ ॥
After fixed
ज्ञानं ज्ञेयं परिज्ञाता त्रिविधा कर्मचोदना ।
करणं कर्म कर्तेति त्रिविधः कर्मसंग्रहः ॥ 18 ॥
Translit.
jñānaṃ jñeyaṃ parijñātā trividhā karmacodanā .
karaṇaṃ karma karteti trividhaḥ karmasaṃgrahaḥ
English
Knowledge, the knowable and the knower form the threefold impulse to action; the organ, the action and the agent form the threefold basis of action.
हिन्दी
ज्ञान, ज्ञेय और परिज्ञाता ये त्रिविध कर्म प्रेरक हैं, और, करण, कर्म. कर्ता ये त्रिविध कर्म संग्रह हैं।।
VERSE 18.28
Before old
रागी कर्मफलप्रेप्सुर्लुब्धो हिंसात्मकोऽशुचिः |
हर्षशोकान्वितः कर्ता राजसः परिकीर्तितः || २८ ||
After fixed
अयुक्तः प्राकृतः स्तब्धः शठो नैष्कृतिकोऽलसः ।
विषादी दीर्घसूत्री च कर्ता तामस उच्यते ॥ 28 ॥
Translit.
ayuktaḥ prākṛtaḥ stabdhaḥ śaṭho naiṣkṛtiko.alasaḥ .
viṣādī dīrghasūtrī ca kartā tāmasa ucyate
English
Unsteady, vulgar, unbending, cheating, malicious, lazy, desponding and procrastinating such an agent is called Tamasic.
हिन्दी
अयुक्त, प्राकृत, स्तब्ध, शठ, नैष्कृतिक, आलसी, विषादी और दीर्घसूत्री कर्ता तामस कहा जाता है।।
VERSE 18.29
Before old
प्रवृत्तिं च निवृत्तिं च कार्याकार्ये भयाभये ।
बन्धं मोक्षं च या वेत्ति बुद्धिः सा पार्थ सात्त्विकी ॥ २९ ॥
After fixed
बुद्धेर्भेदं धृतेश्चैव गुणतस्त्रिविधं शृणु ।
प्रोच्यमानमशेषेण पृथक्त्वेन धनञ्जय ॥ 29 ॥
Translit.
buddherbhedaṃ dhṛteścaiva guṇatastrividhaṃ śṛṇu .
procyamānamaśeṣeṇa pṛthaktvena dhanañjaya
English
Hear thou the threefold division of intellect and firmness according to the Gunas, as I declare them fully and distinctly, O Arjuna.
हिन्दी
हे धनंजय ! मेरे द्वारा अशेषत: और पृथकत: कहे जाने वाले, गुणों के कारण उत्पन्न हुए बुद्धि और धृति के त्रिविध भेद को सुनो।।
VERSE 18.34
Before old
धृत्या यया धारयते मनः प्राणेन्द्रियक्रियाः |
योगेनाव्यभिचारिण्या धृतिः सा पार्थ सात्त्विकी || ३४ ||
After fixed
यया तु धर्मकामार्थान्धृत्या धारयतेऽर्जुन ।
प्रसङ्गेन फलाकाङ्क्षी धृतिः सा पार्थ राजसी ॥ 34 ॥
Translit.
yayā tu dharmakāmārthāndhṛtyā dhārayate.arjuna .
prasaṅgena phalākāṅkṣī dhṛtiḥ sā pārtha rājasī
English
But that, O Arjuna, by which, on account of attachment and desire for reward, one holds fast to Dharma (duty), enjoyment of pleasures and earning of wealth that firmness, O Arjuna, is Rajasic (passionate).
हिन्दी
हे पृथापुत्र अर्जुन ! कर्मफल का इच्छुक पुरुष अति आसक्ति (प्रसंग) से जिस धृति के द्वारा धर्म, अर्थ और काम (इन तीन पुरुषार्थों) को धारण करता है, वह धृति राजसी है।।
VERSE 18.38
Before old
यत् तद् अग्रे विषमिव परिणामेऽमृतोपमम्।
तत् सुखं तामसं प्रोक्तमात्ममोहजम् ॥ ३८ ॥
After fixed
विषयेन्द्रियसंयोगाद्यत्तदग्रेऽमृतोपमम् ।
परिणामे विषमिव तत्सुखं राजसं स्मृतम् ॥ 38 ॥
Translit.
viṣayendriyasaṃyogādyattadagre.amṛtopamam .
pariṇāme viṣamiva tatsukhaṃ rājasaṃ smṛtam
English
That happiness which arises from the contact of the sense-organs with the objects, which is at first like nectar, and in the end like poison that is declared to be Rajasic.
हिन्दी
जो सुख विषयों और इन्द्रियों के संयोग से उत्पन्न होता है, वह प्रथम तो अमृत के समान, परन्तु परिणाम में विष तुल्य होता है, वह सुख राजस कहा गया है।।
VERSE 18.43
Before old
शमो दमस्तपः शौचं क्षान्तिरार्जवमेव च |
ज्ञानं विज्ञानमास्तिक्यं ब्रह्मकर्म स्वभावजम् || ४३ ||
After fixed
शौर्यं तेजो धृतिर्दाक्ष्यं युद्धे चाप्यपलायनम् ।
दानमीश्वरभावश्च क्षात्रं कर्म स्वभावजम् ॥ 43 ॥
Translit.
śauryaṃ tejo dhṛtirdākṣyaṃ yuddhe cāpyapalāyanam .
dānamīśvarabhāvaśca kṣātraṃ karma svabhāvajam
English
Prowess, splendour, firmness, dexterity and also not fleeing from battle, generosity and lordliness are the duties of the Kshatriyas, born of (their own) nature.
हिन्दी
शौर्य, तेज, धृति, दाक्ष्य (दक्षता), युद्ध से पलायन न करना, दान और ईश्वर भाव (स्वामी भाव) - ये सब क्षत्रिय के स्वाभाविक कर्म हैं।।
VERSE 18.53
Before old
वियुक्तः शुद्धया युक्तो धृत्यात्मानं नियम्य च ।
शब्दादीन् विषयांस्त्यक्त्वा रागद्वेषौ व्युदस्य च ॥ ५३ ॥
After fixed
अहंकारं बलं दर्पं कामं क्रोधं परिग्रहम् ।
विमुच्य निर्ममः शान्तो ब्रह्मभूयाय कल्पते ॥ 53 ॥
Translit.
ahaṃkāraṃ balaṃ darpaṃ kāmaṃ krodhaṃ parigraham .
vimucya nirmamaḥ śānto brahmabhūyāya kalpate
English
Having abandoned egoism, strength, arrogance, desire, anger and covetousness, and free from the notion of 'mine' and peaceful, he is fit for becoming Brahman.
हिन्दी
अहंकार, बल, दर्प, काम, क्रोध और परिग्रह को त्याग कर ममत्वभाव से रहित और शान्त पुरुष ब्रह्म प्राप्ति के योग्य बन जाता है।।
VERSE 18.60
Before old
स्वभावनियतं कर्म कुर्वन्नाप्नोति किल्बिषम् || १८-६० ||
After fixed
स्वभावजेन कौन्तेय निबद्धः स्वेन कर्मणा ।
कर्तुं नेच्छसि यन्मोहात्करिष्यस्यवशोपि तत् ॥ 60 ॥
Translit.
svabhāvajena kaunteya nibaddhaḥ svena karmaṇā .
kartuṃ necchasi yanmohātkariṣyasyavaśopi tat
English
O Arjuna, bound by thy own Karma (action) born of thy own nature, that which from delusion thou wishest not to do, even that thou shalt do helplessly.
हिन्दी
हे कौन्तेय ! तुम अपने स्वाभाविक कर्मों से बंधे हो, (अत:) मोहवशात् जिस कर्म को तुम करना नहीं चाहते हो, वही तुम विवश होकर करोगे।।
VERSE 18.76
Before old
सञ्जय उवाच |
इत्यहं वासुदेवस्य पार्थस्य च महात्मनः |
संवादमिममश्रौषमद्भुतं रोमहर्षणम् || ७६ ||
After fixed
राजन्संस्मृत्य संस्मृत्य संवादमिममद्भुतम् ।
केशवार्जुनयोः पुण्यं हृष्यामि च मुहुर्मुहुः ॥ 76 ॥
Translit.
rājansaṃsmṛtya saṃsmṛtya saṃvādamimamadbhutam .
keśavārjunayoḥ puṇyaṃ hṛṣyāmi ca muhurmuhuḥ
English
O King, remembering this wonderful and holy dialogue between Krishna and Arjuna, I rejoice again and again.
हिन्दी
हे राजन् ! भगवान् केशव और अर्जुन के इस अद्भुत और पुण्य (पवित्र) संवाद को स्मरण करके मैं बारम्बार हर्षित होता हूँ।।